Ako pestovať marhule

Marhule

Kultivary marhúľ (Armeniaca vulgaris) síce majú rozdielne znaky a vlastnosti, napriek tomu je určenie kultivaru niekedy obťažné, pretože tie najčastejšie pestované sú uniformné.

Významným znakom na odlíšenie kultivarov je obdobie zrelosti plodov, prípadne dĺžka vegetačného obdobia v rokoch s pozvolným nástupom jari.

Významným znakom je aj skorosť nástupu rodivosti (skorý nástup znamená, že plody sa objavujú už v 3.-4. roku po vysadení štvrťkmeňov, neskorý nástup znamená, že plody sa objavujú až v 5. roku), celková rodivosť, jej pravidelnosť a tiež odolnosť proti chorobám. 

POLOHA

Jedným z rozhodujúcich faktorov úspešného pestovania marhúľ sú stanovištné podmienky. Marhuľa sa geneticky utvárala v oblastiach s kontinentálnou klímou, v ktorej je tuhá, ale krátka zima a rýchly prechod do jarného obdobia. Tu sa vyvinula známa vlastnosť marhúľ krátky hlboký zimný odpočinok, typický pre väčšinu stredoeurópskych kultivarov. Preto výkyvy teploty v predjarnom období pôsobia na marhule veľmi nepriaznivo.

PODA

Marhuliam teda najlepšie vyhovujú polohy v blízkosti veľkých vodných plôch a na miernych svahoch so západnou expozíciou. Priaznivo na ne pôsobia aj fénové vetry v druhej polovici leta. Najlepšie im vyhovujú hlinité až piesočnatohlinité pôdy.

TVAR

Najvhodnejším tvarom pre marhule je štvrťkmeň s výškou kmeňa 0,9-1,1 m. Najčastejšie používaným podpníkom je marhuľový semenáč, menej vhodný je myrobalán. 

Korunku marhúľ tvarujeme spravidla len v prvých 2-3 rokoch po vysadení. Vzhľadom na krehkosť marhuľového dreva korunku zakladáme tak, aby ramená mali od terminálu väčší uhol odklonu a nevyrastali z jedného miesta na kmeni. Najvhodnejšie je, ak je medzi nimi odstup 0,15-0,25 m.

REZ

Po vysadení vykonáme hlboký rez ramien a terminálneho výhonu. Pretože mnohé kultivary marhúľ sa zle rozkonárujú a tvoria málo rodivého obrastu, odporúča sa v prvých rokoch po vysadení zaštipnúť hlavné výhony v období, keď sa na nich vyvinulo 12-15 listov (začiatkom júna). Týmto rezom sa podporí tvorba rodivého obrastu už v dolnej časti korunky a zabrzdí sa bujný rast hlavných konárov. Letný rez má tú výhodu, že kvetné púčiky, ktoré vznikli na výhonoch vyrastených po letnom zaštipnutí, neskôr na jar pučia, a preto tak ľahko nezamrznú.

Rodivý obrast dlhší ako 0,5 m na jar skracujeme o polovicu až o dve tretiny, aby na zostávajúcej časti zostali skupiny kvetných púčikov. Krátky obrast neskracujeme. V polovici júna môžeme skracovať letorasty dlhšie ako 0,20-0.25 m o tretinu až o polovicu, čím sa podporí tvorba kvetných púčikov.

Po skončení výchovného rezu korunku presvetľujeme, najlepšie v období vegetácie (august-september), ale aj na jar. Bujne rastúce predlžujúce alebo bočné letorasty môžeme začiatkom júna skracovať o tretinu až o polovicu. Neskôr, keď prirastky sú už krátke, zmladzujeme (najmä v lete po bohatej úrode) konáre do 2 až 4-ročného dreva, podľa potreby aj hlbšie. Bujné výhony, ktoré vyrástli zo zmladených konárov, skracujeme opäť letným rezom. Marhule zle znášajú hlboké zmladenie do starého dreva.

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.