Ako pestovať marhule

Marhule

Kultivary marhúľ (Armeniaca vulgaris) síce majú rozdielne znaky a vlastnosti, napriek tomu je určenie kultivaru niekedy obťažné, pretože tie najčastejšie pestované sú uniformné.

Významným znakom na odlíšenie kultivarov je obdobie zrelosti plodov, prípadne dĺžka vegetačného obdobia v rokoch s pozvolným nástupom jari.

Významným znakom je aj skorosť nástupu rodivosti (skorý nástup znamená, že plody sa objavujú už v 3.-4. roku po vysadení štvrťkmeňov, neskorý nástup znamená, že plody sa objavujú až v 5. roku), celková rodivosť, jej pravidelnosť a tiež odolnosť proti chorobám. 

POLOHA

Jedným z rozhodujúcich faktorov úspešného pestovania marhúľ sú stanovištné podmienky. Marhuľa sa geneticky utvárala v oblastiach s kontinentálnou klímou, v ktorej je tuhá, ale krátka zima a rýchly prechod do jarného obdobia. Tu sa vyvinula známa vlastnosť marhúľ krátky hlboký zimný odpočinok, typický pre väčšinu stredoeurópskych kultivarov. Preto výkyvy teploty v predjarnom období pôsobia na marhule veľmi nepriaznivo.

PODA

Marhuliam teda najlepšie vyhovujú polohy v blízkosti veľkých vodných plôch a na miernych svahoch so západnou expozíciou. Priaznivo na ne pôsobia aj fénové vetry v druhej polovici leta. Najlepšie im vyhovujú hlinité až piesočnatohlinité pôdy.

TVAR

Najvhodnejším tvarom pre marhule je štvrťkmeň s výškou kmeňa 0,9-1,1 m. Najčastejšie používaným podpníkom je marhuľový semenáč, menej vhodný je myrobalán. 

Korunku marhúľ tvarujeme spravidla len v prvých 2-3 rokoch po vysadení. Vzhľadom na krehkosť marhuľového dreva korunku zakladáme tak, aby ramená mali od terminálu väčší uhol odklonu a nevyrastali z jedného miesta na kmeni. Najvhodnejšie je, ak je medzi nimi odstup 0,15-0,25 m.

REZ

Po vysadení vykonáme hlboký rez ramien a terminálneho výhonu. Pretože mnohé kultivary marhúľ sa zle rozkonárujú a tvoria málo rodivého obrastu, odporúča sa v prvých rokoch po vysadení zaštipnúť hlavné výhony v období, keď sa na nich vyvinulo 12-15 listov (začiatkom júna). Týmto rezom sa podporí tvorba rodivého obrastu už v dolnej časti korunky a zabrzdí sa bujný rast hlavných konárov. Letný rez má tú výhodu, že kvetné púčiky, ktoré vznikli na výhonoch vyrastených po letnom zaštipnutí, neskôr na jar pučia, a preto tak ľahko nezamrznú.

Rodivý obrast dlhší ako 0,5 m na jar skracujeme o polovicu až o dve tretiny, aby na zostávajúcej časti zostali skupiny kvetných púčikov. Krátky obrast neskracujeme. V polovici júna môžeme skracovať letorasty dlhšie ako 0,20-0.25 m o tretinu až o polovicu, čím sa podporí tvorba kvetných púčikov.

Po skončení výchovného rezu korunku presvetľujeme, najlepšie v období vegetácie (august-september), ale aj na jar. Bujne rastúce predlžujúce alebo bočné letorasty môžeme začiatkom júna skracovať o tretinu až o polovicu. Neskôr, keď prirastky sú už krátke, zmladzujeme (najmä v lete po bohatej úrode) konáre do 2 až 4-ročného dreva, podľa potreby aj hlbšie. Bujné výhony, ktoré vyrástli zo zmladených konárov, skracujeme opäť letným rezom. Marhule zle znášajú hlboké zmladenie do starého dreva.

Choroby: Múčnatka broskýň,   Monýliové usýchanie,  Hnednutie listov marhulí 

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.