Monilióza kôstkovín. Pôvodcom choroby je huba Sclerotinia laxa (konídiové štádium Monilinia laxa), ktorá pri kôstkovinách postihuje najčastejšie plody a vyvoláva tzv. hnedú hnilobu. Len zriedkavo sa stretávame s infekciou listov, kvetov alebo kôry letorastov. Huba je u nás bežná.
Nákaza sa objavuje najčastejšie až na začiatku alebo v priebehu dozrievania plodov, no straty vznikajú aj po zbere ovocia v priebehu krátkodobého uskladňovania alebo transportu. Prvé príznaky sa objavujú na povrchu plodov ako okrúhle hnedé, sčasti mäknúce miesta, ktoré sa dosť rýchlo zväčšujú a môžu o niekoľko dní (podľa teploty) zničiť celý plod (a, b, c). Bežne možno vidieť na napadnutých plodoch do krúžkov alebo nepravidelne zostavené vankúšiky krémovej farby. Sú to zhluky konídií huby, ktoré vznikajú v retiazkach, sú jednobunkové, bezfarebné, citrónovitého tvaru (a, b, e).
Pri infekcii listov alebo kvetov nastáva náhle vyschnutie, pričom sa sfarbujú do hneda (d, e). Niekedy na nich možno nájsť vankúšiky konídií podobne ako na plodoch.
Na postihnutých letorastoch alebo mladých konárikoch vyvolá moníliová nákaza lokálne odumretie kôry, často sprevádzané glejotokom (f). Aj tu možno niekedy vidieť vankúšiky konídií.
Šírenie huby na plodoch podmieňuje mechanické poškodenie, ktoré vyvoláva najčastejšie hmyz, predovšetkým pôvodcovia červivosti, ďalej tiež ľadovec, náhle kolísanie teplôt a pod. Plod, ktorý nemá porušenú šupku, sa nemôže infikovať.
Na napadnutých plodoch sa niekedy objaví čierne ako hrášok veľké tvrdé útvary vznikajúce na podhubí patogéna. Sú to skleróciá, z ktorých vyrastajú ešte v tom istom roku alebo po prezimovaní lievikovité plodničky - apotciá (Sclerotinia laxa). V nich sa vytvárajú vrecká (asky), v ktorých dozrievajú vreckatė výtrusy (askospóry), schopné tiež šíriť infekciu. Hlavným zdrojom nákaz v priebehu leta sú však konídiá.
Ak ostanú chorobou zničené plody cez zimu na stromoch, môžu na nich na jar vyrásť čerstvé vankúšiky s konídiami.