Ako pestovať reďkovku

Reďkovka - Reďkev siata pravá

Je to jednoročná jemná zelenina, najčastejšie červenej, ružovej, bielej alebo červenobielej farby. Listy sú ostro chlpaté, zakoreňuje sa veľmi plytko. Je odolná voči chladu, ale jarné mrazy ju môžu poškodiť. Obsahuje veľa vitamínu C, minerálnych látok ako síru, železo, horčík a vápnik. Vďaka horčičnej silici má tiež antimikrobiálne účinky.

Poloha a pôda: Vyžaduje slnečné miesto s dostatkom priestoru, humóznu pôdu, bohatú na živiny, primerane vlhkú. Zle znáša sucho a vysokú teplotu, pri nedostatku vody bývajú buľvičky pretiahnuté, mäkké a mávajú nepríjemnú ostrú chuť. Pred sejbou treba starostlivo spracovať povrchovú pôdu. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom, čo spôsobuje dutosť, štipľavú chuť a špongiovitosť. Prihnojujeme preto len kompostom, alebo viaczložkovými hnojivami v dávke 30g/m2.

Sejba: So siatím môžeme začať už v marci. V lete je jej pestovanie náročnejšie, pretože kvôli vysokým teplotám a dlhým dňom vybieha do kvetu, preto v lete sadíme do polotieňa. So siatím na slnečné miesto pokračujeme koncom leta a v septembri. V skleníku je možná zimná sejba, pri ktorej na vianočný zber vysievame v polovici októbra.

Sejeme do riadkov, vzdialených 10-20 cm, hĺbka 1 cm. Výhodné je vysievať v týždňových alebo 14-dňových intervaloch.

Ošetrovanie: Porast okopávame, plečkujeme a dľa potreby zalievame. Pri hustom výseve je dôležité rastlinky prejednotiť na vzdialenosť 8-10 cm.

Zber: Reďkovka má krátke vegetačné obdobie. Zbiera sa už po 7-8 týždňoch, v lete dokonca po 4 týždňoch postupne, ako buľvičky dorastajú.

Škodcovia: Skočky, slimáky, vošky.

 

Zdroje:

Praktické záhradníctvo, A.Horynová a kolektív

Záhradkárska encyklopédia, Čestmír Bohm a kolektív

Zelenina, Siegfried Stein

Internet