Ako pestovať višne

Višne

Višne sa pomologický rozdeľujú na pravé višne a na sladkovišne. Pravé višne sa rozdeľujú na kyselky a amarelky. Sladkovišne sa rozdeľujú na vlastné sladkovišne a sklenky.

Pravé višne majú väčšinou stromovitý vzrast. Kyselky majú kyslé alebo kyslasté plody tmavočervenej až čiernočervenej farby. Ich šťava je červená, farbí. Amarelky vytvárajú lepšie rodivý obrast ako kyselky. Majú červené, pestré alebo žlté plody. Šťava nefarbí.

Sladkovišne vzrastom stromov pripomínajú čerešne. Vlastné sladkovišne majú tmavé plody s červenou farbiacou šťavou. Sklenky majú žlté alebo pestré plody so Svetlou nefarbiacou šťavou.

Višne kvitnú po čerešniach. Podľa obdobia kvitnutia poznáme kultivary kvitnúce skoro, stredne skoro, stredne neskoro a neskoro.

Niektoré kultivary višní sú samoopelivé, iné cudzoopelivé. Existujú kultivary, ktoré sa dobre opeľujú súčasne kvitnúcimi kultivarmi čerešní.

Višne majú menšie nároky na pôdu ako čerešne. Najlepšie rastú na hlinitejších pôdach, horšie však rastú na hrubozrnitých pôdach. Úspešne sa pestujú aj na suchších stráňach. Tam sa zvyčajne ako podpník odporúča mahalebka. Na pestovanie višní sú najvhodnejšie svahy chránené zo severu. V týchto polohách tiež nehrozí nebezpečenstvo zmrznutia kvetov. Drevo a púčiky višní, ako aj stromy v období kvitnutia sú odolnejšie proti mrazu ako čerešne.

Višne sa pestujú v rozličných tvaroch. Vyššie tvary (vysoko kmene a polokmene) sú však zriedkavé. Z podpníkov sa najviac používajú vtáčnica a mahalebka.

Višne režeme podľa ich vzrastnosti. Majú sklon vytvárať prehustené previsnuté koruny, predčasne zostarnúť a vyhoľovať staršie konáre. V prvých rokoch po vysadení odstraňujeme konkurenčné konáre.

Slabo rastúce kultivary vytvárajú iba málo bočných kyticovitých konárikov ktoré majú rastový púčik väčšinou len na konci. Preto sa dvojročné a staršie drevo vyhoľuje a vzniká tzv. vlasatost. To napomáha aj trhaniu plodov so stopkami a pastopkami pri zbere, na ktorých je zárodok kvetného aj listového púčika. Pri týchto kultivaroch je najvhodnejší pravidelný udržovací rez. Pri ňom silné výhony na konci hlavných konárov skracujeme zhruba o polovicu, nižšie položené silné výhony na 2-6 púčikov. Posledný púčik má byť vždy listový. Obrast v nižšej časti koruny iba presvetľujeme; vyrodené výhony odrezávame na nižšie výhony. Pri tzv. detailnom reze sa všetky jednoročné výhony skrátia na jar o pätinu až tretinu a starší obrast mierne zmladíme tým, že sa znižuje na mladé výhony bližšie k ramenu.

Po zbere sa vykoná presvetlenie nadbytočných letorastov a vyrodených výhonov. Minimálnym opatrením pri týchto kultivaroch je nevyhnutné občasné presvetlenie sklonených konárov.

Vyhoľovanie konárov obmedzíme, ak plodom pri zbere budeme odstrihávať stopky. Višne pomerne dobre znášajú hlbší zmladzovací rez (do 4 až 6-ročného dreva). Nadbytočné letorasty, ktoré vyrástli po zmladení, odstránime pri presvetľovaní v auguste.

Vzrastnejšie kultivary vytvárajú viac rodivých kyticovitých konárikov trvácnejšieho charakteru. V období rodivosti ich presvetľujeme a neskôr odrezávame staršie sklonené konáre. Rez vzrastnejších sladkovišní je podobný ako pri čerešniach.

Rez višní: a - zjednodušený udržiavací rez, ktorý vykonávame pravidelne, b - presvetľovanie sklonených zatienených konárov, ktoré vykonávame občas.

rez visne

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.