Fyziologické poruchy

Pehovitost. Fyziologická porucha pri raste plodov sa prejavuje v prvých 2-3 mesiacov pri uskladňovaní. Rozšírená je prakticky
na celom svete, kde sa pestujú jablone. Vyskytuje sa na ovocí dopestovanom v sadoch bohato hnojených dusíkom, najmä na veľkých plodoch s riedkou mäkkou dužinou a tenkou šupkou, ktorá nechráni plod pred silným odparovanímn vody. Kultivarová náchylnosť a predčasný zber prispievajú k vzniku pehavitosti. Pehavitosťou napadnuté plody majú na šupke tmavozelené až hnedé niekoľko milimetrov veľké, trošku vpadnuté škvrny. Sú to zaschnuté zhnednuté skupiny odumretých buniek vodivého pletiva nachádzajúce sa väčšinou pod šupkou, ale môžu zasahovať i hlbšie do dužiny (1a, b). Pletivo dužiny zasychá a odumiera v dôsledku vysokého výparu vody a nedostatočného zásobovania jablka vodou pri vysokých letných teplotách v období dozrievania. Podľa jednej teórie sa stratou vody v bunkách zahusťujú kyseliny, ktoré bunky poškodia, takže odumrú. Podľa druhej je príčina odumierania buniek v nedostatku vápnika v bunkách, ktorý zvyšuje priepustnosť a nestabilitu bunkových blán. Pehavé plody sú horké. Medzi náchylné kultivary patrí
Cox Orange, 'Breuhahnovo', 'Clivia', 'Alkmené, Parména zlatá zimná', 'Boskoopské'. Pehovitosť sa nesmie zamieňať s chrastavitosťou spôsobenou nedostatkom bóru (obr. 22.).plodov, prejavujúca sa počas prvých 2-3 mesiacov.
 
 
 
Sklovitosť jabĺk  .Dužina v okolí cievnych zväzkov je sklovito priehľadná (2). Sklovitosť sa môže postupne rozšíriť na celý plod. Keď začína od jaderníka, na vonkajšej strane plodu nie je vôbec viditeľná. Pri ťažkom napadnutí je však viditeľná aj na šupke v podobe olejových tmavozelených (kultivary so žltou šupkou) alebo tmavočervených škvŕn (kultivary s červenou šupkou). Poškodené časti dužiny v pokročilom štádiu choroby zhnednú. Medzibunkové priestory sklovitého pletiva sú naplnené vodou, dužina býva tvrdšia a plody sú ťažšie. Prvé príznaky sklovitosti sa môžu objaviť krátko pred zberom alebo až v období zrelosti, často až v sklade. Sklovité
plody majú v dôsledku nižšieho obsahu kyselín mdlú chuť. Pri vyšších teplotách sa rýchlo kazia.
 
Sklovitosť je vyvolaná náhlym nahromadením cukrov v pletive plodu po nadmernom slnečnom svite, ktoré nasleduje po chladnejšom
počasí. Poškodené môžu byť len ojedinelé plody alebo len plody na jednom konári. Rozsah ochorenia nebýva každý rok na tom istom
strome rovnaký. Zdá sa, že výskyt sklovitosti podporuje i jednostranná výživa dusíkom. Na sklovitosť sú náchylné predčasne dozreté plody z mladých stromčekov a plody zo stromov s nízkou úrodou. Pri ukladaní plodov do skladu a počas uskladňovania treba kontrolovať výskyt sklovitosti a napadnuté plody vyraďovať.
 
pehavitost sklovitost