Chrastavitosť jabĺk

Chrastavitosť jablk. Chrastavitosť je hospodársky najzávažnejšia hubová choroba jabloní. Postihuje prakticky všetky zelené časti stromov vrátane ovocia a vyskytuje sa tak v teplých ako aj chladnejších oblastiach.

Chrastavitosť jabĺk, ktorej pôvodcom je chrastavník jabloňový, (Venturia inaequalis, knídiové štádium Fusicladium dendriticum) postihuje iba jablone; jestvujú značné rozdiely medzi náchylnosťou jednotlivých kultivarov. K najviac postihovaným rátame napr. 'Golden Delicious', James Grieve', 'Mac Intosh', 'Spartan', k odolnejším patria napr. Jonathan', Idared' ai.

Huba spôsobuje na listoch, najčastejšie na líci, zo začiatku málo nápadné, zvyčajne okruhlé zamatové hnedozelené škvrny. Je to riedke podhubie s výtrusmi (konídiami), rozrastené v lícnej pokožke listov. Napadnutá časť listovej čepele pomaly odumiera a nadobúda sivohnedé sfarbenie (a).

Na postihnutých plodoch sa tiež objavujú okrúhle alebo nepravidelné hnedozelené škvrny, pokryté konídiami. Neskôr sa menia na chrasty, ktoré zostávajú v šupke a neprenikajú hlbšie do dužiny (b). Rastúci plod často v mieste chrasty praskne a môže pri silnejšej nákaze aj odpadnúť. Čim skôr infekcia ovocie napadne, tým väčšiu škodu spôsobí. Na vyvinutých jablkách už nenastáva praskanie plodov v dôsledku chrastavitosti, no aj tak sú škvrny na jablkách nežiadúce, nakoľko veľmi zhoršujú ich kvalitu a trvácnosť (c).

Chrastavnik prezimuje na chorých opadaných listoch z minulej sezóny. Počas zimy sa vo vnútri týchto listov vyvinú bankovité plodničky (peritéciá), v ktorých začínajú asi od začiatku apríla postupne dozrievať vreckové výtrusy (askospóry). Ak nastane prevlhnutie zrelých plodničiek (dažďom, rosou, hmlou), vyletujú z nich askospóry, ktoré potom zanášajú vzdušné prúdy na vypučané lístočky alebo puky, neskôr plody.

Ak sa dostane askospora do kvapôčky vody, klíči a preniká do pletív hostiteľa. Po niekoľkodňovom tzv. inkubačnom období sa objavuje viditeľný hnedozelený nálet huby. Letné výtrusy (konídiá), ktorė sa vytvárajú v týchto náletoch alebo chrastách, nemávajú pre ďalšie šírenie chrastavitosti veľký význam, pretože ich životaschopnosť je malá.

Podmienkou vzniku nákazy sú zrelé askospóry v ovzduší a mokré zelené časti jabloní. Tiež treba, aby bola určitá teplota vzduchu, lebo od nej závisí rýchlosť klíčenia a možnosť vzniku infekcie. Najrýchlejšie je klíčenie pri teplote asi 20°C, predlžuje sa s klesajúcou teplotou. V našich pomeroch najväčšie nebezpečenstvo infekcie jabloní býva asi od polovice apríla až konca júna. Chrastavitosť najviac ohrozuje jablone, ktoré rastú v príliš chránených polohách v ktprých je slabé prúdenie vzduchu a v ktorých dážď alebo rosa len pomaly usychajú. 

Vzhľadom na veľkú škodlivosť tejto huby, treba dôsledne zabezpečovať mechanický aj chemický boj. Pri mechanickej ochrane máva veľký význam zhrabanie a spálenie všetkých opadaných listov už pred začiatkom zimy. Chemický boj treba viesť s dostatočnou intenzitou najmä v kritickom období (apríl-jún).

Prípravky: Topas 100 EC,   Chorus 50 WG,   Polyram WG,  Syllit 65vWP 

jablon