Marec v záhrade

Jarná príprava pôdy a hnojenie

V čase optimálnej vlhkosti pôdy, vo februári alebo v marci začíname vonku urovnávať pôdu. Aplikujú sa aj potrebné množstva priemyselných hnojív, ktoré sa zapravia hrabľami a pripraví sa pôda na sejbu alebo výsadbu

Pípravou pôdy podporíme poľnú vzchádzavosť zeleniny z priamej sejby. Vrchná vrstva pôdy, 3 až 4 centimetre, má mať jemnú štruktúru. Pestovateľ by mal poznať vlastnosti svojej pôdy aj na základe pôdneho rozboru.

Uprednostňuje sa používať organických hnojív

-vyzretý maštaľný hnoj

– granulovaný maštaľný hnoj

– kompost

– substráty na báze zeminy

– produkty z kôry a drevín

Priemyselné hnojivá považujeme za doplnkové. Používame ich v nevyhnutných množstvách. Uprednostňujú sa pomaly rozpustné hnojivá. Hnojí sa minimálne 14 dní pre vlastným výsevom alebo sadením.

Kedy pôda nie je dobrá

Nízky obsah organickej zložky spôsobuje zhutňovanie, okysľovanie pôdy a nízku úroveň užitočných biologických pochodov v pôde. Pestovaná zelenina v pôdach chudobných na organickú hmotu nemôže dostatočne využívať živiny ani z priemyselných hnojív. Pôdy s nedostatočnou organickou hmotou nie sú schopné dosť intenzívne rozkladať zvyšok pesticíd a rôznych škodlivín. Treba však vedieť, ktoré zeleniny nevyžadujú alebo neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom.

 

Hydratačné úpravy a nakličovanie osív

Hydratačné úpravy spočívajú v čiastočnom alebo úplnom napučaní semien vo vode. Semená naštartujú metabolizmus, pričom dochádza popri inom aj k odburávaniu toxických metabolitov nahromadených v priebehu starnutia semena.

Semeno prijíma vodu

V množstve, ktoré je dostatočne pre aktiváciu metabolických procesov, ale ešte nestačí na prerazenie korienka. Osivo s vodou v pomere jedna ku jednej sa ponechá 12 hodín a občas sa zamieša. Po napučaní sa semená rozložia v tenkej vrstve, aby ich povrch obschol a ihneď sa vysieva do vlhkej pôdy. Tento spôsob vyžaduje, aby napučané semená následne nevyschli.

Naklíčovanie osiva je kombinácia hydratačnej úpravy a naklíčovania. Po napučaní osivo rozložíme  tenkej vrstve na fóliu a prikryjeme ďalšou fóliou, aby zostalo vlhké. Ak nakličujeme teplomilné druhy, teplota v miestnosti by mala byť 25°C až 28°C. Pre ostatné druhy stačí teplota 18°C. Osivo treba sledovať a dvakrát denne prehrabať. Ak začína schnúť, treba pokropiť vodou. Nakličujeme len pokiaľ sa objavia klíčky. Pri niektorých druhoch je to otázka 4 až 5 dní, pri iných to trvá oveľa dlhšie Klíčky nesmú byť príliš dlhé, lebo sa pri manipulácii a výseve polámu. Takéto naklíčené semená vysievame do vlhkej pôdy.

Už teraz myslíte na zemiaky

Skoré zemiaky možno pestovať ako predplodinu, zemiaky neskoré ako hlavnú plodinu. Pre skoré zemiaky sú vhodné bezmrazivé polohy v teplých oblastiach.

Zemiaky obľubujú ľahšie a humózne pôdy, ktoré boli na jeseň vyhnojíme maštaľným hnojom, alebo iným organickými hnojivami. Pred výsadbou sa odporúča použiť viaczložkové priemyselné hnojivo. Sadiť by sa mali sadbové, certifikované zemiaky. V opačnom prípade možno rátať s nižšími úrodami a horším zdravotným stavom.

Na urýchlenie vchádzania je účelné sadiť predklíčenú sadbu. Začiatkom marca dáme naklíčiť zemiaky do plochých debničiek a umiestnime ich na svetlé miesto pri teplote 12°C až 15°C. Predklíčenie hľúz trvá tri týždne až mesiac.

V najteplejších regiónoch sa hľúzy sadia od konca marca do konca apríla. Hĺbka výsadby má byť 10 centimetrov. Volíme riadky vzdialené od seba 60 až 70 centimetrov a v riadku na vzdialenosť 30 centimetrov. AK sa zasadené zemiaky hneď nakopcujú do výšky 15 centimetrov, rastúce klíčky sú chránené pred prípadnými jarnými mrazíkmi.

Ak chceme skoršiu úrodu

V menšom množstve sa dá predklíčovať aj v mikroténovom vrecku so substrátom na presádzanie rastlín, alebo rašelinou. Ak používame naklíčené zemiaky na výsadbu, úroda bude skoršia o dva až tri týždne. Aby úrody boli čo najskoršie a najvyššie, zemiaky musia mať pri výsadbe krátke a hrubé klíčky.

Na sadenie sú najvhodnejšie zemiaky s hmotnosťou 50 až 80 gramov. Sadivo začneme predklíčovať koncom februára až v marci. Ak sa na zemiakoch  už vytvorili dlhé biele klíčky, treba ich olámať. Na svetle pri nakličovaní sa vytvoria nové krátke klíčky, zafarbené podľa kultivarov. Zemiaky občas kropíme vodou, inak môžu príliš zvädnúť.

Na zemiakoch sa majú vytvoriť krátke, silné a sýto zafarbené klíčky. Hľuzy so slabými tenkými klíčkami, alebo bez klíčkov a napadnuté chorobami odstránime. Pred vysadením zemiaky otužíme tak, že ich na niekoľko dní uložíme do miestnosti s teplotou 6 až 8 °C. Pred klíčené zemiaky začneme sadiť, keď je pôda prehriata na 7 °C. Dávame ich do brázdy na vzdialenosť 60 x 25 x 30 centimetrov a do hĺbky 8 až 10 centimetrov. Klíčky majú smerovať pri sadení dohora.

Jarné priame výsevy koreňovej zeleniny

Kvaka

Môže sa pestovať z priameho výsevu alebo z predpestovaných priesad. Priamy výsev na záhon sa uskutočňuje v apríli. Vzdialenosť riadkov je 40 centimetrov od seba. Rastliny je po vzídení potrebné vyjednotiť na 25 až 30 centimetrov od seba. Priesady sa dopestovávajú na výsevnom záhone, kde sa semená vysievajú v marci až v apríli. Vysádzajú sa na záhon v máji až v júni. Spon je 40 krát 25 centimetrov až 50 krát 30 centimetrov. Neskoro na jeseň pred zamrznutím sa zbierajú buľvy.

Mrkva obyčajná

Môže sa pestovať v oblastiach miernej i teplejšej  klímy s pravidelnými zrážkami. Pôdy majú  byť ľahšie, výhrevné a dobre zásobené vápnikom. Pôdna reakcia by nemala byť klesnúť pod hodnotu 5,5 pH. V opačnom prípade ju upravujeme hnojením dolomitickým vápencom na jeseň. Nepoužívame  chloridové formy hnojív. Nadmerné množstvo dusíka v pôde môže spôsobiť zvýšenie obsahu dusičnanov v koreňoch, ktoré sú pre ľudské zdravie škodlivé. Najlepšie je použiť spolu s dusíkatými aj fosforečné a draselné hnojívá. Takto sa zamedzí hromadeniu dusičnanov a zlepší sa akosť i uchovateľnosť mrkvy. Semeno klíči už pri teplote 3 až 4 °C, preto sa vysieva skoro na jar, väčšinou v marci, do polovice apríla, ak pôda už preschla. Neskorá mrkva sa pre jesenný zber seje v apríli až máji.

Okrúhlica

Je stredne náročná na obsah draslíka a fosforu v pôde. Môže sa pestovať z priameho výsevu alebo z predpestovaných priesad. Priamy výsev sa robí v marci až v apríli, alebo po zbere hlavných plodín v júni až v júli. Vzdialenosť riadkov od seba je 20 až 40 centimetrov. Rastliny sa jednotia pri skorých odrodách na vzdialenosť 6 až 8 centimetrov, pri neskorých odrodách 12 až 20 centimetrov. Zberá sa buľva od mája do októbra. Môže sa zberať aj nedorastená, čo je výhodou.

Paštrnák

Sejeme do voľnej pôdy od začiatku marca. Hĺbka sejby má byť 2 centimetre, šírka riadkov 30 až 40 cm a v riadku sa jednotí na vzdialenosť 10 až 15 cm. Vzchádza 2  až 3 týždne. Ošetrovanie spočíva v odburiňovaní, okopávaní a polievaní. Doba od výsevu do zberu sa pohybuje od 140 do 200 dní.

Petržlen koreňový

Môže sa pestovať aj na chladnejších stanovištiach stredných polôh. Pre petržlen je optimálna pôda reakcia 6,7 až 7,3 pH. Nepestujeme ho v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom, ale až v druhom roku. Skoré odrody vysievame priamo na dobre pripravený záhon skoro na jar, aby sa pri vzchádzaní využili jarné dažde. Ak je sucho, pred výsevom treba pôdu zavlažiť.  Môže sa však vysievať postupne až do konca júna. Hĺbka výsevu má byť jeden až tri centimetre. Sejeme do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené 30 až 40 centimetrov. Po vzídení sa porast pretrháva na vzdialenosť 10 až 20 cm.

Reďkev siata

Pestuje sa jarná, letná alebo zimná. Jarnú pestujeme ako predplodinu ( vegetačná doba 50 až 60 dní) a sejeme ju  od marca až do polovice apríla. Letná reďkev je medziplodina (60 až 90 dní) a vysievame ju v apríli a máji. V júni a júli sejeme reďkev ako následnú plodinu.

Reďkovka

Obľubuje stredne ťažkú až ľahkú pôdu s dobrým obsahom humusu a dobrými vlhkostnými podmienkami. Poloha má byť slnečná, nanajvýš v polotieni. Pestuje sa v druhej trati. Jarná reďkovka s používa ako predplodina pre hlavnými druhmi zeleniny. V neskoršom období sa pestuje aj ako medziplodina alebo následná plodina. Hodnota pH má byť v rozmedzí 5,6 až 7,0. Na jar vysievame reďkovku čo najskôr, postupne až do apríla, prípadne do konca mája. Neskorší výsev skorých odrôd spôsobujú vybiehanie do kvetu. Vyhovuje jej medziriadková vzdialenosť 16 až 20 cm a hĺbka sejby 1 cm. Po vzídení porast jednotíme na vzdialenosť 5 cm od seba. Počas vegetácie opatrne okopávame a zavlažujeme.

Jarné priame výsev listovej zeleniny

Kôpor

Sejeme samostatne na záhon od marca až do konca apríla do riadkov 30 cm. širokých. K iným zeleninám  ho prisievame od marca až do augusta. Lepšie je siať v čase po okopávke inej pestovanej plodiny, keď je pôda kyprá.

Petržlen vňaťový

Hodí sa na pestovanie v teplejších oblastiach, ale dobre sa mu darí i na chladnejších stanovištiach stredných polôh. Pestuje sa z priamej sejby s termínom výsevy v skorom jarnom období, podobne ako koreňové zeleniny. Osivo sa vysieva do hĺbky jeden až dva centimetre pri vzdialenosti riadkov 40 až 50 centimetrov, so vzdialenosťou rastlín 6 až 10 centimetrov. Po výseve semien sa povrch pôdy valcuje. Po vzídení a zosilnení rastlín sa porast jednotí.

Šalát hlávkový a šalát listový

Môže sa s úspechom pestovať aj z priamej sejby. Šaláty začíname siať v polovici marca a posledný vhodný termín je marec až polovica apríla. Z neskoršej sejby obyčajne vybieha do kvetu. Seje sa do riadkov 25 až 30 cm vzdialených a do hĺbky dva centimetre. Po vytvorení 2 až 3 pravých listov sa rastliny pretrhajú v riadku na vzdialenosť 25 až 30 cm. Odstránené rastliny sa môžu používať na presadenie na iné záhony.

Šalát ľadový

Rovnako ako hlávkový šalát sa pestuje zo sejby aj z priesad. Pri priamej sejbe sa vysieva od marca do júla. Vegetačná doba je 100 až 120 dní. Vytvára pomerne veľké hlávky, preto aj riadky volíme širšie asi 40 až 60 centimetrov a v riadku ich nechávame rásť na vzdialenosť 30 centimetrov.

Špenát

Obľubuje piesočnatohlinité pôdy, dobre zásobené minerálnymi látkami. Neznáša kyslé pôdy, preto pri poklese pH pod 6 dáva veľmi slabé úrody. Na teplo nie je náročný, naopak je odolný proti nízkym teplotám. Semená klíčia už pri 3 až 4 °C a napučané vydržia vo vlhkej studenej pôde bez toho, aby začali hniť. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy rastie pomaly, vytvára málo listov horšej kvality. Hnojenie maštaľným hnojom zhoršuje kvalitu listov. Pri hnojení dusíkom treba postupovať opatrne, pretože nadmerný prísun dusíka spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov. Špenát ako predplodinu pestujeme sejeme čo najskôr na jar, už koncom februára. Zvyčajne sa vysieva v marci a najneskôr začiatkom apríla. Sejeme do hĺbky 3 až 4 centimetrov do riadkov vzdialených 15 až 30 centimetrov. V riadku sa seje na vzdialenosť 15 až 30 centimetrov. Hustou sejbou sa dosahujú vysoké úrody. Osivo vzíde do 14 dní od sejby. Od vysiatia po zber uplynie 45 až 90 dní.

Jarné výsadby cibuľovej zeleniny

Cesnak kuchynský

Sadí sa na jar iba v tom prípade, keď sa požije jarná odroda. Je senné odrody vysadené na jar po vypučaní zakrpatejú a neprinášajú úrodu. Morené jednotlivé strúčky sa sadia do sponu 30 až 40 centimetrov krát 10 až 12 centimetrov.

Cibuľa kuchynská

Môže sa pestovať aj jarnou výsadbou cibuľovej sadzačky  od marca do konca apríla. Sadia sa do riadkov 30 centimetrov od seba a do hĺbky 2 až 3 centimetre. Tento spôsob sa používa najmä na dopestovanie zelenačky, ktorá sa zbiera vo fáze od vytvárania piateho listu na priamy konzum mladej cibuľky. Pri mladej cibuľke sa môže použiť aj zelená vňať pri varení, alebo v surovom stave podobne ako pažítka.

Pór

Pestuje sa z predpestovaných priesad v prípade, ak ho chceme skôr zbierať. Z jarných výsevov na voľné záhony priesady sú dorastené v júni. Keď priesady pestujeme v poloteplých, alebo v studených pareniskách alebo fóliovníkoch, sú skôr hotové a môžu sa sadiť od konca apríla až začiatkom mája. Vtedy sú úrody najvyššie. Priesady sa môžu sadiť v priebehu celého mája, júna a dokonca aj v prvej polovici júla. Majú mať 3 až 4 pravé listy a hrúbku 3 až 5 milimetrov. Priesady pred vyberaním treba intenzívne zavlažiť. Korene skrátime na dĺžku 1,5 až 2 centimetre a súčasne skrátime listy asi o tretinu. Priesadu získame aj pri jednotení póru z priamej sejby. Pór sa vysádza do sponu 30 až 45 centimetrov krát 15 centimetrov do vopred vyhĺbených brázdičiek. V záhradkách sa pór zberá postupne, akonáhle dosiahne 7 milimetrovú hrúbku, až do zimy.

Šalotka

V naších podmienkach sa rozmnožuje dcérskymi cibuľkami. Najvhodnejšie je sadiť cibuľky na jar a od konca marca do konca apríla. Ak sadíme malé cibule, získame z menší počet väčších rozmerov. Naopak z veľkých cibúľ narastie väčší počet menších dcérskych cibúľ. Najlepší spon pre pestovanie je 20 až 30 centimetrov krát 10 centimetrov a hĺbka sadenia má byť do 5 centimetrov.

 

 

Zdroj: Rok v zeleninovej záhrade, Magdaléna Valšíková

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie