Cukrové melóny sa v dobe zrelosti obvykle vyfarbujú do žlta, oranžova alebo ružova a začínajú voňať. Povrch plodov niektorých odrôd zostáva zelený aj v čase zrelosti.
Dyňa červená je v čase zrelosti na povrchu zelená rôznych odtieňov podľa odrody. V mieste, kde leží na zemi má mať žltý fľak. Zbiera sa v plnej zrelosti, keď je dužina červená a šťavnatá. Nezrelé majú dužinu nevyfarbenú, väčšinou ružovú a málo sladkú. Prezreté alebo dlho odtrhnuté plody sú múčnaté s dutým stredom a rýchlo slizovatejú
V auguste pokračuje zber uhoriek šalátových i nakladačiek. Uhorky treba oberať pravidelne každý druhý až tretí deň, aby nedošlo k prerastaniu a spomaleniu násady nových plodov. Pri nakladačkách zbierame plody vo veľkosti od 3 do 12 centimetrov, pričom tie najmenšie sú najkvalitnejšie. Šalátové uhorky môžeme zbierať, keď presiahnu veľkosť 20 centimetrov. Uhorky, ktoré žltnú a mäknú nie sú vhodné.
Zbierame aj rajčiaky. Kolíkové odrody sú vyviazané a ťahajú sa do výšky. Sú prehľadné a ľahko sa zbierajú. Kríčkové rajčiaky sa ohýbajú k zemi a plody musíme hľadať pod listami. Bývajú zablátené a dohrýzené slimákmi a inými škodcami. Preto sa odporúča aj kríčkové rajčiak vyväzovať ku kolíkom. Takto budú zdravšie a budú sa ľahšie zbierať
Baklažán jedlý zbierame v čase, keď jeho plody ešte nie sú plne vyvinuté. Ak ich necháme narásť do plnej zrelosti, môžu dostať nepríjemnú horkú chuť
Papriky trháme, až keď úplne dorastú a dosiahnu aspoň zelenú konzumnú zrelosť. Predčasne odtrhnuté plody bývajú ľahké, matnej farby. Nedozreté papriky sa dajú konzumovať, ale sú menej chutné, niekedy horkastej chuti, bez typickej arómy a rýchle sa kazia.
.Ak sme nepozbierali cibuľu a cesnak v júli, treba to teraz urobiť. Ak žltne vňať konzumnej cibule a cibuľu sadzačku vyberieme a sušíme na plnom slnku na pevnom nevlhnucom podklade.
Na uvoľnené záhony môžeme v prvých augustových dňoch vysievať napríklad šalát, reďkovku, kaleráb, čínsku a pekinskú kapustu a bielu jarnú cibuľu.
V druhej polovici mesiaca to môže byť valeriánka, petržlen alebo špenát. Často sa dá zelenina pestovať v zmiešaných kultúrach, je však dobré rozdeliť jednotlivé druhy a odrody podľa doby zberu. Špenát môžeme zbierať už koncom septembra, zatiaľ čo do zberu bielej cibule sa pustíme až od polovice mája budúceho roka.
Uvoľnené záhony sa dajú ešte vysadiť hlávkovým šalátom, karfiolom, kalerábom, kelom kučeravým alebo pórom. Ani na výsev ešte nie je neskoro
Výsevy a výsadby zeleniny
LETNÝ ŠALÁT
Je vhodný aj na výsevy od konca júla do polovice augusta a získame priesady, ktoré sa sadia do polovice septembra. Pre neskorší jesenný zber sejeme priamo na stanovište od polovice júla do polovice augusta.
ŠPENÁT
Na jesenný zber sejeme v polovici augusta. Na prezimovanie vo voľnej pôdy vysievame špenát od polovice až do konca septembra a zberáme ho v apríli budúceho roka.
VALERIÁNKA POĽNÁ A ČAKANKA ŠTRBÁK
Pestujú sa obyčajne ako následná plodina. Sejú sa koncom júla a v auguste.
KOPOR
V lete sa mu končí vegetačné obdobie. Ak chceme maž čerstvú vňať kôpru aj v jeseni, sejeme v júli až v septembri do riadkov vzdialených 30 centimetrov.
FENIKEL SLADKÝ – BOLONSKÝ ALEBO HLUZNATÝ
Zaradujeme ho medzi listovú zeleninou. Ak nám v zeleninovej záhrade zostalo miesto, sejeme ho na záhon v polovici júla do hĺbky 2 centimetre. Záhon riadne zalievame a po vzídení vytrháme zbytočné rastliny tak, aby zostali po jednej na vzdialenosť 40 krát 25 centimetrov.
REĎKOVKA
Patrí medzi obľúbenú zeleninu aj v jesennom období. Na jesenné pestovanie a zber sejeme od polovice augusta do polovice septembra.
ČIERNY KOREŇ
V horších podmienkach sa môže siať v júli a v auguste. Spôsob je rovnaký ako pri jarnom výseve. Korene sa zbierajú v budúcom roku.0
OKRÚHLICA
Znáša jesenné mrazy do -7 °C bez poškodenia, preto sa považuje za zeleninu horských a podhorských oblastí. Proti mrazom je odolnejšia než kvaka. Najlepšie sa jej darí v pôdach vyhnojených maštaľným hnojom. Vo vyšších polohách sa často tvorí rosa, ktorá podporuje rast okrúhlice. Vegetačná doba sa pohybuje väčšinou okolo 8 až 10 týždňov. Najviac jej vyhovuje teplota 12 až 20 °C, vyššie teploty spôsobujú obmedzenie rastu koreňov. Semeno klíči pri teplote okolo 5 °C. Vzhľadom na krátku vegetačnú dobu ju možno pestovať ako predplodinu alebo následnú plodinu po hlavnej plodine.
Na rozdiel od kvaky sa okrúhlica vždy vysieva, nikdy nevysádza, pretože priesady sa ťažko ujímajú. Seje sa na jar alebo v júli až auguste do hĺbky 1,5 až 2 centimetre. Šírka riadkov je pri jarnej sejbe 20 centimetrov a pri letnej 30 až 40 centimetrov. Vzdialenosti v riadku majú byť pri skorých odrodách 6 až 8 centimetrov, pri neskorých 12 až 20 centimetrov. Zberáme podobne ako ostatnú koreňovú zeleninu. Jarné odrody zberáme v júni až v júli, jesenné v októbri až v novembri. Hmotnosť buľvy sa pohybuje od 70 do 600 gramov.
CIBUĽA KUCHYNSKÁ
Z letných výsevov vyžaduje použiť zimné odrody, ktoré sa sejú na stanovište od polovice augusta. Mladé rastlinky ešte pred zimou zakorenia. Pri výseve sa dáva 2- až 3-násobné množstvo oproti sejbe v jarnom termíne. Porast sa jednotí až na jar. Vyjednotené rastliny sú použiteľné ako priesady.
PEKINSKÁ KAPUSTA
Je rýchlo rastúca jesenná a zimná zelenina dlhého dňa. Väčšina odrôd sa nemôže vysádzať v lete, rýchlo by vybiehala do kvetu. Preto ju vysievame v priebehu augusta priamo na záhon. Po vyklíčení ju jednotíme na vzdialenosť 30 centimetrov v riadku. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustné pôdy s vysokým obsahom živín. Nepriateľmi pekinskej kapusty sú skočky ktoré vyžierajú otvory v jemných listoch mladých rastlín. Porast sa odporúča v počiatočných štádiách rastu chrániť zakrývaním netkanou textíliou. Hlávky zbierame pred príchodom mrazov.
Ošetrovanie zeleniny
Pravidelne kontrolujeme rajčiaky, uhorky a odstraňujeme usychajúce listy, ktoré môžu byť napadnuté chorobami. Súčasne odstraňuje výhonky rajčín vyrastajúce v podpaží listov. Najmä v chladnejších oblastiach odrežeme vrchy rastlín a ponecháme maximálne päť kvetenstiev. Ďalšie by už nestačili dozrieť. Vyjednotíme porast pekinskej kapusty vysiatej v júli a súčasne preberieme plody tekvice, aby zostali na rastlina dva až tri plody.
Kyprenie pôdy a ničenie burín
Na kyprenie sa na väčších plochách použije plečka. Následne sa podľa potreby pôda okopáva motykou. Na malých pozemkoch sa hriadky kypria len motykou. Buriny najviac ohrozujú priame výsevy zeleniny. Kým osivo zeleniny vyklíči a porast vzíde, buriny už mohutne rastú. Keby sme ich výskyt v tomto čase neregulovali potlačili by rast zeleniny. Buriny odčerpávajú kultúrnej rastline vodu a živiny, môžu byť zdrojmi a hostiteľmi chorôb a škodcov. Spravidla sťažujú aj iné ošetrovacie a zberové práce. Chemický boj proti burinám sa využíva len na veľkých plochách.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Preventívne metódy spočívajú v dodržiavaní agrotechnických postupov a termínov.
Napríklad striedaním plodín sa narúšajú životné cykly škodcov a chorôb.
Použitie odolných a tolerantných odrôd znižuje alebo vylučuje použitie chemických postrekov.
Morené alebo inkrustované osivo vo významnej miere znižuje možnosť poškodenia mladých ratlín škodlivými činiteľmi.
Vhodné je použitie feromónových a optických lapačov na signalizáciu výskytu a ničenie škodcov.
Liečebné postupy sa odporúčajú uplatňovať len v nevyhnutných prípadoch. Môžu sa použiť len povolené prípravky v dávkach podľa platných metodík.
Počas vlhkého počasia a pri zavlažovaní na list sa často objavujú hubové choroby. K najčastejším patria choroby rajčiakov a zemiakov – fytoftóra, septorióza, alternáriová škvrnitosť, pleseň uhorková, alternáriová škvrnitosť a cerkosporióza mrkvy, septorióza petržlenu a zeleru.
Za suchého a teplého počasia napádajú zeleninu múčnatky, najmä na mrkve, petržlene, uhorkách, tekviciach a na neskôr vysiatom hrachu. Dožívajúce rastliny radšej nestriekame, alebo použijeme prípravky s krátkou čakacou dobou.
V tomto období sa objavujú škodcovia, najmä vošky, skočky, mlynárik kapustový, mora kapustová, méra mrkvová, pásavka zemiaková a slimáky. Pri výbere vhodných postrekov proti nim dávame radšej prednosť ekologickým prípravkom mechanickým spôsobom ničenia škodcov alebo príkrývaniu bielou netkanou textíliou.
Zber a uchovanie plodovej zeleniny
Baklažán
Dozrieva 25 až 40 dní po odkvitnutí. Zbierajú sa plody s jemnou dužinou a s mäkkými a jemnými semenami asi od polovice augusta. Plody však musia už mať svoje typické vyfarbenie a veľkosť pre danú odrodu. Postupné dozrievanie trvá od augusta až do príchodu prvých mrazov. Záhradníckymi nožnicami odrezávame plody s dvojcentimetrovou stopkou. Pred príchodom mrazov zberáme všetky plody. Môžeme ich uchovať 2 až 3 týždne v chladných komorách pri teplote 8 až 12 °C pri relatívnej vlhkosti vzduchu 90 %.
Dyňa červená
Dozrieva v júli, auguste až septembri – podľa odrody. Plody sa zbierajú postupne vo fyziologickej zrelosti. Zistiť zrelosť je pomerne zložité, nakoľko dozrievaním sa nemení farba pokožky ani vôňa tak, ako pri melóne cukrovom. Najspoľahlivejšie je zisťovať zrelosť plodov podľa zasychania stopkových úponkov, ktoré sa stáčajú. Pri poklepaní zrelý plod tupo znie a pri miernom stlačení vydáva slabo vŕzgavé zvuky. Pokožka zrelého plodu je lesklá a v mieste styku s pôdou prechádza z bielej farby na žltú.
Melón cukrový
Dozrieva v júli až v auguste. Vyvinuté plody menia pri dozrievaní farbu. Zelená šupka sa mení na žltú, oranžovú a pri niektorých odrodách zostáva zelená. Zrelé plody intenzívne voňajú. Znakom zrelosti je aj to, že v mieste prirastania stopky k plodu sa objavujú slabé trhlinky a stopka sa ľahko oddeľuje od plodu. Trvácnosť cukrových melónov závisí od skladovacej teploty a stupňa zrelosti. Dajú sa uchovávať pri teplote 5 až 7 °C asi sedem týždňov. Ak sa zbierajú menej zrelé, postupne pri tejto teplote dozrejú. Uskladňujeme ich v jednej vrstve. V domácich pivniciach sa môžu uchovať zavesené v sieťkach, ktoré sa používajú na balenie zemiakov.
Paprika
Zbiera sa v trhovej zrelosti. To znamená podľa požiadaviek trhu. Môže sa zbierať paprika zelená v technickej zrelosti, ale aj červená v botanickej zrelosti. Neskúsení pestovatelia často oberajú zelené plody, ktoré však nie sú ešte vhodné na zber. Vtedy sú plody tenké, mäkké a horké. Zelené plody musia dosiahnuť veľkosť danú pre pestovanú odrodu. Vyzreté plody majú svetlejšiu farbu, lesklý povrch a sú pevné, chrumkavé. Plody v botanickej zrelosti majú farbu najčastejšie červenú, alebo oranžovú. Prezreté plody sú zvädnuté a vráskavé. Ak sú rastliny krehké, radšej zbierame odrezaním plodov aj so stopkou, ostrými záhradníckymi nožnicami. Zberové obdobie trvá od júla do neskorej jesene, kým porast nezničí mráz.
Rajčiaky
Zbierame ich postupne, tak ako dozrievajú. V závislosti od odrody a spôsobu pestovania je zber poľných konzumných rajčiakov od konca júla až do príchodu mrazov. Na transport sa oberajú plody, ktoré sa len začínajú vyfarbovať. Na výrobu štiav zbierame plody v červenej zrelosti, nie však prezreté, ktoré už kvasia. Aj na pretlaky a kečupy sa hodia do červena vyzreté plody, ale na tieto výrobky sú vhodnejšie priemyselné odrody rajčiakov. Najdlhšie vydržia pi teplote 8 až 12 °C a vlhkosti vzduchu 80 až 90 % v závislosti od odrody 10 až 20 dní. Na jeseň je vhodné uskladňovať aj menej zrelé plody, ktoré treba obrať skôr, ako nočné teploty klesnú pod 5°C. Lepšie sa uchovávajú plody oberané so stopkou. Môžu sa tiež vybrať celé rastliny a zavesiť do pivnice. Plody na nich postupne dozrejú.
Uhorky šalátové a nakladačky
Uhorky dozrievajú v záhradkách už od polovice júna, v závislosti od spôsobu pestovania, odrody a priebehu počasia. Najskôr zrejú uhorky pestované z dobre vyvinutých priesad, a neskôr z priamej sejby. Ak je porast dobre udržovaný a chránený pred chorobami, zber môže trvať až do príchodov mrazov.
Uhorky šalátové sú určené na konzum, keď sú krehké a nemajú vyvinuté semená. Veľkosť plodov závisí od odrôd. Uhorky nakladačky sa oberajú každé tri dni, aby plody neprerastali. Skladovanie uhoriek na dlhšiu dobu je zriedkavé. V prípade potreby teplota 7 až 10 °C zabezpečí trvanlivosť uhoriek najviac na dva až tri týždne. Dlhšie vydržia pri teplote jeden až päť stupňov, ale po vyskladnení sa musia ihneď spotrebovať.
Tekvice
Na zber sú vhodné od polovice júna až do príchodu mrazov. Rastliny tekvíc vstupujú do plodnosti 50 až 70 dní po výseve. Zberová veľkosť tekvice konzumnej je vtedy, keď pokožka ešte nie je tvrdá a semená sú nevyzreté. Platí to pre všetky druhy tekvíc, ktoré používame na varenie, teda cukety, patizóny, tekvica špargľová. V konzumnej zrelosti je tekvica skladovateľná pri teplote 10 °C asi dva týždne. Tekvice na pečenie, ozdobné a tekvicu zimnú (figolistú) necháme úplne dozrieť. Takto sa dajú v pivniciach dobre skaldovať.
