Čerešňa
Čerešne rozdeľujeme podľa pevnosti dužiny na chrupky s pevnou dužinou, srdcovky s mäkkou dužinou a polochrupky s polopevnou dužinou. Podľa farby šupky poznáme tmavé, pestré a žlté kultivary. Šťava pestrých a žltých poloplodov nefarbí, tmavé čerešne majú červenú, zvyčajne intenzívne farbiacu šťavu.
Čerešne patria medzi skoro kvitnúce ovocné dreviny. Kvitnú po marhuliach a po broskyniach pred višňami. Podľa obdobia kvitnutia poznáme kultivary kvitnúce skoro, stredne skoro, stredne neskoro a neskoro. Čerešne sú cudzoopelivé. Prenášanie peľu zaobstaráva hmyz, predovšetkým včely. Niektoré kultivary sa navzájom neopeľujú.
PODA, POLOHA
Čerešne sa najlepšie darí na hlbokých priepustných, ľahších aj štrkovitých, dostatočne vápenatých, hnojených, obrábaných alebo dobre ošetrovaných pôdach. Na suchých stanovištiach zle rastú a majú malé plody. Na vlhkých miestach namŕzajú a trpia glejotokom. Najvýhodnejšie sú svahy chránené od severu. Na rovinách a najmä v údolných polohách často namŕzajú púčiky aj drevo čerešne a stromy trpia predovšetkým neskorými jarnými mrazíkmi v období tvorby púčikov, kvetov a mladých plodov.
Rodivosť značne závisí od poveternostných podmienok, pretože čerešne sú citlivejšie na mráz než jablone, a to tak púčiky a drevo, ako aj v období kvitnutia.
TVAR, REZ
Čerešne sa pestujú v rozličných tvaroch. Ako podpník sa používajú semenáče rozličných vtáčnic, alebo mahalebky. Používa sa aj vegetatívne rozmnožovaný podpník.
Čerešne si nevyžadujú veľký rez. Kvetné púčiky vytvárajú prevažne na kyticovitých konárikoch na dvojročnom a staršom dreve. Jednoročné výhonky majú spravidla v hornej časti drevené a listné púčiky a v dolnej časti kvetné púčiky. Preto sa pri výchovnom reze, ktorý robíme spravidla po troch rokoch, nemajú predlžujúce výhony skracovať viac než o polovicu, aby na skrátenej časti zostali púčiky, z ktorých sa vytvorí výhon.
Korunku tvarujeme tak, aby mala štyri ramená s dostatočným uhlom odklonu od terminálu s väčším vzájomným výškovým odstupom. Na ramenách a s väčším vzájomným výškovým odstupom. Na ramenách, vyrastajúcich nakopene z jedného miesta na kmeni, vzniká glejotok.
Pretože čerešne vytvárajú riedke koruny, po založení prvého poschodia sa obmedzujeme len na presvetľovanie nevhodne rastúcich alebo poškodených konárov, a to najlepšie v období po zbere ( nie je nebezpečenstvo glejotoku). Ak sú v neskorších rokoch jednoročné alebo poškodené prírastky nápadne krátke, listy malé a plody horšej kvality, zmladíme koruny v predjarí alebo v prvej polovici augusta rezom do trojročného až päťročného dreva.
Niektoré kultivary čerešní vytvárajú na vysokokmeňoch nadmerne vysoké koruny, takže je zber obťažný. Takéto koruny sa odporúča skrátiť tak, že predĺženie kmeňa zrežeme buď hneď po zbere, alebo začiatkom augusta asi 4 m nad zemou na slabší vodorovne odbočujúci konár.
Choroby: Monilióza kôstkovín, Škvrnitosť listov