Opakované pestovanie zeleniny na stanovišti odčerpáva stále rovnaké živiny a vylučuje tie isté škodliviny, čím spôsobuje únavu pôdy.
Pri voľbe poradia a zaraďovaní druhov zelenín do osevných postupov treba brať do úvahy niektoré pravidlá. Zásadne nepestujeme tie isté druhy alebo príbuzné zeleniny po sebe skôr než o 3 až 4 roky, aby sme zabránili rozšíreniu nebezpečných chorôb a škodcov.
Je dôležité striedať druhy:
Náročné a menej náročné na živiny
Škodlivé plodiny, ktoré majú dobrý vplyv na odburiňovanie pôdy, s úzkolistými
Hlboko koreniace plodiny s plytko koreniacimi
Plodiny, ktoré majú schopnosť regenerovať pôdu s ostatnými druhmi,
Náročné na organické hnojenie, najmä maštaľný hnojom s druhmi, ktoré nevyžadujú alebo neznášajú maštaľný hnoj,
Náročné na závlahu s menej náročnými
Pri striedaní plodín – Berieme do úvahy aj ich nároky na vodu v priebehu vegetácie. Pri plodovej zelenine sa zvyšuje potreba vody v období nasadzovania plodov. Naopak, cibuľoviny vyžadujú najviac vody v období tvorby vňate a pri dozrievaní je vhodná nižšia vlhkosť. Rastliny s veľkou listovou plochou majú obvykle väčšiu spotrebu vody než tie, ktoré majú malé, kožovité alebo voskovité listy.
Rastliny s mohutnou koreňovou sústavou alebo hlbokými koreňmi vedia čerpať vlahu z väčšej hĺbky. Menšia koreňová sústava bez pravidelnej závlahy nestačí zásobovať nadzemné orgány vodou. Rastliny pestované z priesad majú slabšiu koreňovú než z priamej sejby. Je známe, že vyššia teplota, intenzinta svetla, zásob živín a nižšia relatívna vlhkosť zvyšujú potrebu vody.
Kombinácie zeleniny v zeleninovej záhrade
Druhy zeleniny ktoré sa znášajú:
Kapusta s cviklou, fazuľou, hrachom, zelerom
Hrach so zelerom
Fazuľa s rajčiakom, šalátom, saturejkou
Kaleráb so zelerom, rajčiakom a šalátom
Cibuľa s mrkvou, šalátom
Šalát s uhorkami, cviklou, mangoldom
Zemiaky s bôbom, mätou, chrenom
Mrkva s pórom, cibuľou
V jednom zmiešanom záhone môžeme celkom dobre pestovať spoločne hlávkový šalát, hrach paradajky, cibuľu a mrkvu
Druhy zeleniny ktoré sa neznášajú
Strukoviny a cibuľa
Rajčiaky a fenikel alebo uhorka
Rajčiak a cesnak, kaleráb alebo hlávkový šalát
Reďkovka a uhorka
Hlávkový šalát a zeler alebo petržlen
Kukurica a zeler alebo rebarbora
Zemiaky a hlúbová zelenina
Hrach a rajčiak, paprika alebo baklažán
Zeler a paprika
Ružičkový kel s reďkvičkou a kalerábom
Zemiaky a zeler, rajčiaky
Uhorky a reďkovka
Používame kvalitné osivo
Kvalitné osivá poskytujú vyrovnanejšie vzchádzanie a jednotnejší porast s predpokladom vyššej úrody a kvality.
Pri výbere druhov a odrôt zelenín sa má vychádzať z ich požiadaviek na podmienky prostredia. V suchších pohohách je predpoklad častejšieho výskytu škodcov, vo vlhších zase chorôb. Vo vyšších polohách sa darí viac zelenine, ktorá znáša chlad, vlhko a hmly, napríklad hlúbová zelenina, Naopak, plodová zelenina sa hodí do nízkych a teplých polôh. Správnym výberom odrôd s definovanou dĺžkou vegetačného obdobia môžeme dosiahnuť, že sa vo vyšších pohohách úspešne vypestuje aj plodová zelenina. Uprednostňujeme odrody s odolnosťou proti závažným chorobám, prípadne škodcom.
NEODKLADAJTE SI SEMENÁ Z HYBIDOV – Hybridné rastliny v druhej generácii štiepia svoje vlastnosti a väčšinou sa nedočkáme očakávaného výsledku a naša práca výjde nazmar.
Ako zistiť či sú staré osivá dobré
Ak chceme použiť staršie osivá na výsev, odprúča sa zistiť aká je ich klíčivosť
Skúška klíčivosti – na vlhký papier na miske rozložíme 100, 50 alebo 25 semien. Položíme misku na parapet a po niekoľkých dňoch začnú klíčiť.
Koľko semien zo 100 vykličilo, toľko percentnú klíčivosť majú semená
Keď sme použili 50 semien, počet vyklíčených vynásobíme dvomi a dostaneme percento klíčivosti
Keď sme použili 25 semien, vyklíčené semená vynásobíme štyrmi.
Čím menej semien dáme na skúšku klíčivosti, tým budú výsledky menej presné.
Jarné priame výsevy cibuľovej zeleniny
Cibuľa kuchynská obľubuje teplejšie chránené stanovištia s pôdnou reakciou 6,5 až 7,8 pH s pôdou bohatou na humus. Nevhodné sú ťažké, zlievavé a chladné pôdy. Cibuľu nepestujeme na pôde vyhnojenej maštaľným hnojom skôr než v druhom až treťom roku. V záhrade pestujeme cibuľu hlavne za účelom získania skorej jarnej cibuľky so zelenou vňaťou a v menšej miere na dopestovanie suchej cibule. Pestovať môžeme z priamej sejby, alebo zo sadeníc.
Priama sejba je najviac rozšírená pre dopestovanie suchej cibule na skladovanie. Pri nej je dôležitý čo najskorší výsev. Medziriadková vzdialenosť sa môže pohybovať medzi 25 až 30 cm. Hĺbka sejby pri cibuľovej zelenine je 1,5 cm pri ťažkých pôdach a do 3 cm pri ľahkých pôdach. Po vyjednotení by mali byť rastlinky od seba vzdialeno 5 až 10 cm.