Novinky

Granulovaný dolomitický vápenec (tiež nazývaný dolomit) je minerálne hnojivo, ktoré obsahuje vápnik (Ca) a horčík (Mg), obvykle v forme uhličitanov CaCO₃ a MgCO₃. V granulovanej forme je pohodlný na používanie — menej prachu, jednoduchšie dávkovanie a rozmetanie.

Je určený na úpravu pôdnej reakcie (teda pH), doplnenie horčíka a vápnika, zlepšenie pôdnej štruktúry a podporu rastu rastlín.

Prečo ho aplikovať na jeseň

• Na jeseň pôda ešte nie je zamrznutá, pôdne procesy stále fungujú a materiály sa môžu začať pomaly v pôde rozkladať a pôsobiť.

• Ak je pôda kyslá alebo chudobná na Mg a Ca, dolomit pomôže vyrovnať pH a pripraviť pôdu na budúcu vegetačnú sezónu.

• Hnojivo pomôže rastlinám lepšie vstrebávať fosfor a stopové prvky, ktoré by inak v kyslej pôde mohli byť viazané a nevyužiteľné.

• Vďaka tomu, že ide o pohotovo účinkujúci zdroj vápnika a horčíka, podporuje zdravší rast koreňov a lepšiu odolnosť rastlín.

• V kombinácii s kompostovaním môže dolomit pomôcť vylepšiť kvalitu kompostu a stabilizovať pH kompostovacej hromady.

Ako ho použiť – postup

1. Zmerajte pH pôdy
   Pred aplikáciou je dobré zistiť aktuálne pH pôdy a potrebu vápenenia — ak je pôda neutrálny alebo zásaditý, aplikácia nemusí byť nutná.

2. Rozmetanie granulátu
   Granuly rozneste rovnomerne po ploche, na povrch pôdy. Najlepšie je použiť rozmetadlo, aby sa zabezpečila rovnomernosť.

3. Zapravenie do pôdy
   Po rozmetaní jemne zapracujte dolomit do pôdy — ľahko prekopať alebo zamiešať, prípadne kultivátorom. To zabezpečí, že vápnik aj horčík budú lepšie dostupné.

4. Zavlaženie (ak je suché počasie)
   Pokiaľ je pôda suchá, jemné zavlaženie po aplikácii pomôže materiálu preniknúť do pôdy.

5. Dávkovanie
   Odporúčanú dávku určuje výrobca, typ pôdy a potreby rastlín. Ako príklad, pre bežné pôdy sa pohybuje dávka v rozsahu desiatok gramov na meter štvorcový (napr. 100–300 g/m² v závislosti od kyslosti pôdy a typu rastlín).
   Pre koreňovú zeleninu sa dolomit odporúča aplikovať výhradne na jeseň, niektoré zdroje uvádzajú, že na jar by mohol negatívne ovplyvniť citlivé koreňové systémy.

6. Po aplikácii sa vyhnite intenzívnemu zaťaženiu plochy
   Pokiaľ ide o záhradu, po aplikácii sa vyhnite príliš silnému zaťaženiu (napr. chôdzou, ťažkou technikou) aspoň niekoľko dní, kým sa materiál „usadí“.

Na aké rastliny a pôdy je vhodný

• Vhodný pre väčšinu pestovaných rastlín — zeleninu, ovocie, trávnik, ovocné stromy atď.

• Obzvlášť užitočný na kyslých pôdach, kde je deficit vápnika a horčíka.

• Nepoužíva sa na rastliny, ktoré preferujú kyslé pôdy (napríklad azalky, rododendróny, čučoriedky).

• Vhodný na aplikáciu v záhrade, pri výsadbe stromčekov, kríkov, pri zlepšovaní pôdy pred sezónou aj po nej.

Výhody a obmedzenia

Výhody

• Upravuje pH pôdy ku neutrálu, čím zvyšuje dostupnosť živín.

• Dodáva horčík a vápnik — dôležité makroživiny.

• Zlepšuje mikrobiálnu aktivitu pôdy a štruktúru pôdy.

• V granulovanej bezprašnej forme je pohodlný na použitie.

Obmedzenia / riziká

• Účinok nie je okamžitý — pôdne procesy potrebujú čas.

• Pri nadmernej aplikácii môže dôjsť k prílišnému odkukleniu pH pôdy.

• Pokiaľ sa nezasype alebo nezapracuje, časť materiálu môže zostať na povrchu a pomalšie sa rozložiť.

• Nemôže sa aplikovať na listy — ide o pôdne hnojivo.

• V prípade veľmi ľahkých pôd môže dochádzať ku splachovaniu, najmä ak nie je materiál dobre zapracovaný.

Záver

Použitie granulovaného dolomitického vápenca na jeseň je veľmi efektívne opatrenie na zlepšenie kvality pôdy, úpravu reakcie pôdy a podporu stabilného rastu rastlín v ďalšej sezóne. Pri správnom dávkovaní, rovnomernom rozptyle a zapracovaní do pôdy môže byť toto hnojivo užitočným nástrojom v každej záhrade.

Jesenné trávnikové hnojivo je špeciálne vyvinuté tak, aby pripravilo trávnik na zimné obdobie. Obsahuje nižšie množstvo dusíka a naopak viac fosforu a draslíka. Takéto zloženie podporuje vyzrievanie trávnych stebiel, zvyšuje odolnosť voči mrazu a chorobám a pomáha trávniku udržať si kompaktný a pevný vzhľad. Súčasťou býva aj horčík, ktorý dodáva trávniku sýto zelenú farbu.

Výhody jesenného hnojiva

Použitie tohto hnojiva má viacero prínosov. Tráva lepšie vyzrie pred zimou, je odolnejšia voči vymŕzaniu aj hubovým chorobám, dokáže lepšie zvládnuť suchšie obdobia a nepriaznivé podmienky. Porast je pevnejší, kompaktnejší a odolnejší voči zašlapávaniu. Vďaka prítomnosti horčíka zostáva trávnik pekne zelený aj na jeseň.

Kedy hnojiť

Najvhodnejší čas na aplikáciu je od konca leta do jesene, približne od augusta do októbra, podľa počasia. Dôležité je, aby pôda nebola zamrznutá a tráva ešte mierne rástla, aby stihla živiny prijať.

Ako hnojivo aplikovať

Pred hnojením trávnik pokoste na primeranú výšku. Hnojivo rozhoďte rovnomerne po celej ploche, ideálne pomocou rozmetadla. Po aplikácii trávnik mierne polejte, aby sa granule rozpustili a živiny prenikli ku koreňom. Po hnojení trávnik niekoľko dní príliš nezaťažujte, aby sa živiny lepšie vstrebali.

Na čo nezabudnúť

Hnojivo pôsobí postupne, takže účinok sa neprejaví okamžite. Dôležité je neprehnojiť trávnik, najmä dusíkom, aby sa nepodporil neželaný rýchly rast. Ak je trávnik poškodený alebo prerastený machom, samotné hnojenie nemusí stačiť – je vhodné doplniť ho o prevzdušnenie alebo dosievanie. Pri správnej aplikácii však jesenné hnojivo výrazne zlepší kondíciu trávnika a pripraví ho na náročné zimné mesiace.

Význam kravského hnoja

Kravský hnoj patrí medzi najstaršie a najspoľahlivejšie organické hnojivá. Do pôdy dodáva nielen živiny, ale aj organickú hmotu, ktorá zlepšuje jej štruktúru, zvyšuje schopnosť zadržiavať vodu a podporuje pôdny život.

Sušený a granulovaný kravský hnoj je praktický na manipuláciu, má rovnomerné dávkovanie a je bezpečnejší na použitie v porovnaní s čerstvým hnojom. Obsahuje dusík, fosfor, draslík a stopové prvky, ktoré sa z pôdy uvoľňujú postupne.

Kedy aplikovať kravský hnoj

Na jeseň alebo skoro na jar – ideálne obdobia, keď pôda nie je príliš suchá ani premrznutá. Počas zimy sa živiny zapracujú do pôdy a na jar sú pripravené pre rastliny.

Počas vegetácie – granulovanú formu možno použiť aj pri príprave pôdy pred výsadbou alebo ako doplnkové hnojenie počas rastu.

Vyhnite sa horúčavám – aplikácia počas horúcich letných dní môže rastliny oslabiť a spôsobiť spálenie koreňov.

Ako kravský hnoj používať

Rozhodenie po ploche – granulky hnoja rozprestrite rovnomerne po povrchu pôdy.

Zapravenie do pôdy – jemne ich zapracujte rýľom, motykou alebo kultivátorom, aby sa dostali do kontaktu so zemou.

Polievanie – po aplikácii pôdu zavlažte, aby sa živiny začali uvoľňovať ku koreňom.

Dávkovanie – pri základnom hnojení sa odporúča približne 1 – 2 kg na meter štvorcový, podľa stavu pôdy a náročnosti pestovaných rastlín.

Opakované prihnojovanie – pri rastlinách s vysokou spotrebou živín je možné doplniť hnoj aj počas vegetácie, ale vždy s mierou, aby nedošlo k prehnojeniu.

Na čo je kravský hnoj vhodný

Zelenina – zemiaky, paradajky, kapusta, cvikla, zeler a ďalšie druhy.
Ovocné stromy a kríky – vhodný pri výsadbe alebo na posilnenie pôdy okolo stromov.
Kvetinové záhony – podporuje rast a kvitnutie.
Rôzne typy pôd – zlepšuje piesčité aj ílovité pôdy, zvyšuje ich úrodnosť a schopnosť viazať vodu.

Výhody kravského hnoja

• Prírodný pôvod bez umelých prísad.
  
• Zlepšuje štruktúru pôdy a jej schopnosť zadržiavať vodu.
  
• Podporuje pôdne mikroorganizmy.
  
• Pôsobí postupne a dlhodobo.
  
• Riziko spálenia rastlín je nižšie ako pri minerálnych hnojivách.
  
• Ekologický spôsob hnojenia s využitím prírodného zdroja.

Nevýhody a riziká

• Účinok nie je okamžitý, živiny sa uvoľňujú pomalšie.
  
• Nadmerné hnojenie môže viesť k bujnému rastu listov namiesto plodov.
  
• Nesprávne uskladnený hnoj môže obsahovať buriny alebo zárodky chorôb.
  
• Potrebné je zapracovanie do pôdy a zabezpečenie dostatočnej vlhkosti.

Praktické tipy

• Pred hnojením skontrolujte pH pôdy, aby boli živiny dobre využiteľné.
  
• Pri práci používajte rukavice a hnoj rovnomerne rozdeľte po celej ploche.
  
• Po aplikácii nezabúdajte na zavlaženie.
  
• Pre ešte lepší efekt kombinujte hnoj s kompostom alebo zeleným hnojením.
  
• Dodržujte striedanie plodín, aby sa pôda nevyčerpávala jednostranne.

Dusíkaté vápno patrí medzi viacúčelové hnojivá, ktoré majú nielen výživový, ale aj dezinfekčný účinok na pôdu. Práve jeseň je ideálne obdobie na jeho aplikáciu – pôda je po zbere uvoľnená, ešte nezamrzla a zároveň je dostatok času na rozklad účinných látok pred jarnou výsadbou. V tomto článku sa pozrieme na to, ako, kedy a prečo dusíkaté vápno na jeseň používať.

Čo je dusíkaté vápno?

Dusíkaté vápno (chemicky calcium cyanamide, CaCN₂) je priemyselne vyrábané hnojivo, ktoré obsahuje:

• Dusík (N) – približne 18 %

• Oxid vápenatý (CaO) – približne 55 %

Po kontakte s pôdnou vlhkosťou sa začína rozkladať a uvoľňuje látky s hnojivým aj dezinfekčným účinkom. Vďaka tomu podporuje úrodnosť pôdy a zároveň potláča škodcov, choroby aj buriny.

Prečo aplikovať dusíkaté vápno na jeseň?

1. Dezinfekcia pôdy

Jesenná aplikácia pomáha znížiť výskyt pôdnych škodcov, húb a baktérií, ktoré by inak prezimovali a napadli rastliny na jar. Dusíkaté vápno likviduje aj larvy, háďatká a zárodky niektorých chorôb, napríklad nádorovitosti kapustovej.

2. Ničenie semien burín

Vďaka uvoľňovaným látkam dokáže obmedziť klíčivosť semien burín, čím sa znižuje potreba mechanickej alebo chemickej regulácie v ďalšom roku.

3. Výživa pôdy

Dusík obsiahnutý v hnojive sa počas zimy postupne uvoľňuje a na jar je rastlinám k dispozícii. Vápnik zasa zlepšuje pôdnu štruktúru a pomáha neutralizovať kyslé pôdy.

4. Prevencia chorôb

Dusíkaté vápno je účinné proti niektorým pôdnym chorobám, ktoré postihujú koreňový systém, čím zvyšuje zdravie plodín už od začiatku sezóny.

Ako dusíkaté vápno správne aplikovať?

• Termín: september až október, minimálne 2–4 týždne pred zamrznutím pôdy

• Dávkovanie: 1 kg na 10 až 50 m² podľa typu pôdy a plodiny

• Aplikácia: hnojivo sa rovnomerne rozhádže po ploche a okamžite sa zapracuje do pôdy do hĺbky cca 5–10 cm (rýľovaním alebo kultivátorom)

• Zálievka: ak je pôda veľmi suchá, je vhodné ju po aplikácii mierne zavlažiť

• Odstup od výsadby: po aplikácii nevyužívajte pôdu aspoň 2–3 týždne, aby nedošlo k poškodeniu koreňov

Na čo si dať pozor?

• Nepoužívajte na čerstvo vysiate alebo vysadené plodiny – môže dôjsť k ich poškodeniu.

• Nekombinujte s čerstvým maštaľným hnojom – vzniká riziko tvorby amoniaku.

• Používajte ochranné pomôcky – pri manipulácii s hnojivom odporúčame rukavice a rúško.

• Nevhodné na zásadité pôdy – vápno môže ešte viac zvýšiť pH, čo niektorým rastlinám nevyhovuje.

Záver

Jesenné použitie dusíkatého vápna je účinný a spoľahlivý spôsob, ako pripraviť pôdu na novú sezónu. Zabezpečuje nielen výživu, ale aj ochranu pôdy pred škodcami a chorobami. Pri správnej aplikácii a dodržaní odporúčaní je vynikajúcim pomocníkom každého záhradkára či poľnohospodára.

Dusíkaté vápno patrí medzi viacúčelové hnojivá, ktoré majú nielen výživový, ale aj dezinfekčný účinok na pôdu. Práve jeseň je ideálne obdobie na jeho aplikáciu – pôda je po zbere uvoľnená, ešte nezamrzla a zároveň je dostatok času na rozklad účinných látok pred jarnou výsadbou. V tomto článku sa pozrieme na to, ako, kedy a prečo dusíkaté vápno na jeseň používať.

Čo je dusíkaté vápno?

Dusíkaté vápno (chemicky calcium cyanamide, CaCN₂) je priemyselne vyrábané hnojivo, ktoré obsahuje:

• Dusík (N) – približne 18 %

• Oxid vápenatý (CaO) – približne 55 %

Po kontakte s pôdnou vlhkosťou sa začína rozkladať a uvoľňuje látky s hnojivým aj dezinfekčným účinkom. Vďaka tomu podporuje úrodnosť pôdy a zároveň potláča škodcov, choroby aj buriny.

Prečo aplikovať dusíkaté vápno na jeseň?

1. Dezinfekcia pôdy

Jesenná aplikácia pomáha znížiť výskyt pôdnych škodcov, húb a baktérií, ktoré by inak prezimovali a napadli rastliny na jar. Dusíkaté vápno likviduje aj larvy, háďatká a zárodky niektorých chorôb, napríklad nádorovitosti kapustovej.

2. Ničenie semien burín

Vďaka uvoľňovaným látkam dokáže obmedziť klíčivosť semien burín, čím sa znižuje potreba mechanickej alebo chemickej regulácie v ďalšom roku.

3. Výživa pôdy

Dusík obsiahnutý v hnojive sa počas zimy postupne uvoľňuje a na jar je rastlinám k dispozícii. Vápnik zasa zlepšuje pôdnu štruktúru a pomáha neutralizovať kyslé pôdy.

4. Prevencia chorôb

Dusíkaté vápno je účinné proti niektorým pôdnym chorobám, ktoré postihujú koreňový systém, čím zvyšuje zdravie plodín už od začiatku sezóny.

Ako dusíkaté vápno správne aplikovať?

• Termín: september až október, minimálne 2–4 týždne pred zamrznutím pôdy

• Dávkovanie: 1 kg na 10 až 50 m² podľa typu pôdy a plodiny

• Aplikácia: hnojivo sa rovnomerne rozhádže po ploche a okamžite sa zapracuje do pôdy do hĺbky cca 5–10 cm (rýľovaním alebo kultivátorom)

• Zálievka: ak je pôda veľmi suchá, je vhodné ju po aplikácii mierne zavlažiť

• Odstup od výsadby: po aplikácii nevyužívajte pôdu aspoň 2–3 týždne, aby nedošlo k poškodeniu koreňov

Na čo si dať pozor?

• Nepoužívajte na čerstvo vysiate alebo vysadené plodiny – môže dôjsť k ich poškodeniu.

• Nekombinujte s čerstvým maštaľným hnojom – vzniká riziko tvorby amoniaku.

• Používajte ochranné pomôcky – pri manipulácii s hnojivom odporúčame rukavice a rúško.

• Nevhodné na zásadité pôdy – vápno môže ešte viac zvýšiť pH, čo niektorým rastlinám nevyhovuje.

Záver

Jesenné použitie dusíkatého vápna je účinný a spoľahlivý spôsob, ako pripraviť pôdu na novú sezónu. Zabezpečuje nielen výživu, ale aj ochranu pôdy pred škodcami a chorobami. Pri správnej aplikácii a dodržaní odporúčaní je vynikajúcim pomocníkom každého záhradkára či poľnohospodára.

Výsadba koreňovej zeleniny

ŠALOTKA

Najčastejšie sa sadí na jar, ale môže sa sadiť aj na jeseň. Najvhodnejší termín je začiatkom októbra. Z týchto výsadieb sa docieli skorší jarný zber. Vysádza sa o niečo hlbšie ako na jar, do hĺbky asi 7 centimetrov.

ŠALÁT HLÁVKOVÝ -ZIMNÝ

Vysádzame ho ešte na otvorený záhon. Sejba sa uskutočňuje v septembri alebo na začiatku októbra. Aj takéto mladé rastlinky už môžu dobre zakoreniť a dobre prečkať zimu. V tomto čase sa odporúča sadiť zhruba do desať centimetrovej brázdy. Tu bude šalát chránený pred studenými vetrami a v zime sa tu dlhšie udrží sneh. Záhon vieme zakryť v dobe holomrazov tak, aby sme nepoškodili rastliny. V priebehu marca až apríla porast mierne prihnojíme a už v máji budeme zbierať čerstvé hlávky.

Zber a uskladnenie koreňovej zeleniny

CVIKLA

Zbiera sa od konca júla až do príchodu jesenných mrazov. Buľvy majú byť pevné, so šťavnatou dužinou, bez výrazných svetlých kruhov na priečnom priereze. Na skladovanie sa hodí cvikla z neskoršej sejby. Zbiera sa pred príchodom mrazov. Vňať sa neodrezáva, ale odkrúca. Buľvy majú mať priemer 5 až 10 centimetrov. Ukladajú sa do piesku v pivnici, alebo sa skladujú mrkva. Uskladnená vydrží 120 až 180 dní.

ČIERNY KOREŇ

Z jarných výsevov je vhodný na zber a konzumovanie na jeseň a zbiera sa do príchodu zimy. Keďže korene dobre prezimujú môžu sa zbierat' aj v priebehu nasledujúcej jari. Z júlovej a augustovej sejby zbierame korene v budúcom roku v septembri. Korene sú dlhé a krehké, preto je zber náročný. Korene treba hlboko podkopať alebo podorať. Zo zalomeného koreňa vytečie mliečna šťava a koreň zostane suchý. Z vykopaných koreňov odstránime vňať asi 5 centimetrov nad koreňom a korene roztriedime. Poškodené treba čo najskôr spotrebovať. Hrubé a rovné korene sú vhodné na skladovanie. Ukladáme ich do piesku, ktorý udržujeme vo vlhkom stave.

MRKVA

Zbiera sa v záhrade postupne podľa potreby. Najskoršie odrody – karotky od konca júna do konca augusta. Poloneskoré odrody majú čas zberu od augusta do septembra a neskoré mrkvy do začiatku novembra. Pozbierané korene treba osušiť, očistiť od blata a odstrániť z nich listy. Skladovateľnosť neskorej mrkvy s režimom teploty 0 až 1 °C pri 90 až 95 percent relatívnej vlhkosti vzduchu je 4 až 6 mesiacov. Menšie množstvá uskladňujeme v pivniciach a nechladených skladoch, kde vydržia vo vlhkom piesku jeden až dva mesiace.

KVAKA

Zbiera sa postupne, keď buľvy dosiahli priemer päť až sedem centimetrov. Na uskladnenie ich zbierame väčšie, najneskôr pred príchodom jesenných mrazov. Buľvy sa zbierajú ľahko, lebo vyčnievajú z pôdy. Po zbere sa nechajú sušiť aspoň šesť až osem hodín. Potom ich treba očistiť od zeminy, odstrániť listy a uložiť do skladovacieho priestoru.

OKRÚHLICA

Z letných výsevov je pripravená na zber v októbri až novembri. Dobre znáša aj slabšie mrazy. Hmotnosť buľvy sa pohybuje od 70 do 600 gramov. Starnutím však buľvy drevnatejú, preto sa odporúča konzumovať mladé buľvy. Uskladňuje sa v podobných podmienkach ako mrkva.

PETRŽLEN A PAŠTRNÁK

Zbierajú sa až do neskorej jesene. Trhovým tovarom môže byť petržlenová vňať, korene s vňaťou alebo korene bez vňate. Neskoré odrody sa zbierajú bez vňate. Zbierame ich neskôr než mrkvu, lebo lepšie znášajú mrazy. Môžu na záhone aj prezimovať. Skladujú sa bez vňate rovnako ako mrkva asi 120 dní.

REĎKEV

Zbierame ju na skladovanie od začiatku novembra do príchodu silnejších mrazov. Buľvy majú mať priemer 4 až 8 centimetrov. Odstránime vňať a zakladáme ich do hroble alebo pivnice. Najlepšie sa uchovávajú v piesku. Pri optimálnej teplote 0° C a vlhkosti 95 až 98 percent vydržia dva až šesť mesiacov.

ZELER

Môže sa zbierať s vňaťou už od júna, alebo bez vňate od septembra až do príchodu mrazov. Zelerové buľvy sa čistia od blata, osušia sa a odstránia sa listy. Zeler sa pred skladovaním neodporúča umývať. Najlepšie sa uskladňuje pri teplote 0°C až 1 °C, tak ako mrkva.

Ošetrovanie zeleniny a pôdy

MEDZI PREZIMUJÚCU ZELENINU PATRIA

• Trváce druhy ako špargľa, chren, rebarbora, cibuľa zimná, pažítka.
  
  
• Dvojročné a tie, ktoré znášajú zimu, napríklad kel kučeravý, kel ružičkový, jesenný cesnak, jesenné výsevy a výsadby cibule,zimný pór, špenát, petržlen, čierny koreň a iné.
  
  

O prezimujúcu zeleninu sa treba postarať tak, aby prežila aj drsnejšie zimné obdobie. Z porastu odstránime uschnuté a choré listy, prihrnieme zeminu čo najviac ku stonke. Tým chránime koreňovú sústavu pred zamrznutím a súčasne bránime pred poľahnutím, ktoré môže vyvolať silný vietor. Citlivejšie druhy obložíme čečinou alebo slamou. Rozkonárené rastliny možno zviazať, aby sa vytvoril kompaktný trs. Výhodné sú aj nízke fóliové tunely na ochranu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Jednotlivé rastliny pred drsnými mrazmi zakryjeme črepníkmi a krabicami, prípadne ešte aj látkami a tkaninami.

VÁPNENIE PODY V ZELENINOVEJ ZÁHRADE

Predpokladom úspechu pestovania väčšiny druhov je vápnenie pôdy. Potrebu vápnenia nám indikuje kyslá reakcia pôdy, výskyt typických kyslomilných burín a zelený povlak na povrchu záhonov. Vápnenie ničí pôdne huby, ktoré bývajú dôvodom vzniku chorôb rastlín. Pri nedostatku vápnika v pôde nastáva zahnívanie koreňov rastlín a nádorovitosť hlúbovín. V kyslej pôde trpí koreňová sústava a rastliny rastú pomaly. Najlepšie sa darí zelenine v pôde, ktorá má kyslosť s hodnotou 6,5 až 7,5 pH. Na vápnenie používame pálené vápno, mletý vápenec a dolomitický vápenec.

RADA PREČO VÁPNIŤ

Vápnik potrebuje rastlina pre stavbu oporných pletív stoniek a koreňov. Nedostatok vápnika, najmä pri nepravidelnej závlahe, sa prejaví na plodoch rajčiakov a paprík. Na vrchole plodov vzniká suchá škvrnitosť, kedy konce plodov zasychajú a sčernejú. Pálené vápno sa používa na vápnenie ťažších pôd alebo ako asanačný prostriedok na ničenie rôznych chorôb a škodcov.

RADA AKO RÝĽOVAŤ

Pri rýľováni sa pôda obracia  do hĺbky asi 20 až 25 centimetrov. Čim tenší kus pôdy pritom odkrajujeme, tým je rýľovanie kvalitnejšie. Pri tejto práci musíme pozbierať väčšie kamienky, črepiny, trvácich burín a kukly pôdnych škodcov. Pôdu okolo viniča, stromov a krikov rýľujeme opatrne, aby sme nepoškodili ich koreňovú sústavu. Ak je pôda ťažká a suchá odporúča sa pred rýľovaním ju dobre poliať.

Mletý vápenec je pomaly pôsobiaci prostriedok na vápnenie, lebo sa z neho vápnik uvoľňuje pomalšie. Používa sa na ľahších alebo stredne ťažších pôdach.

Dolomitický vápenec je zdrojom vápnika a horčíka. Optimálny čas na vápnenie je po zbere a vyčistení záhrady v októbri až novembri.

Keď opadajú listy zo stromov a úroda je pozbieraná, nastáva čas rýľovania v záhrade. Na veľkých plochách je výhodnejšia orba. Predtým treba rovnomerne rozhodiť na pôdu maštaľný hnoj, kompost alebo plánované draselné a fosforečné hnojivá, ktoré sa súčasne zapravia do hĺbky. Zapravíme aj porasty určené na zelené hnojenie.

Po orbe a rýľovaní pôdu necháme v hrubej brázde. Takto prijme zimnú vlahu a mrazom sa rozpadnú hrudy. Na jar bude treba pôdu pohrabať. Na veľkých lánoch použijeme na urovnanie a rozdrvenie hrúd smyk, kultivátor, brány, prípadne aj valce, podľa stavu pôdy. Touto jarnou prípravou má pôda získať ideálnu drobno-hrúdkovu štruktúru.