Je jednoročná rastlina s vysokým obsahom vitamínu C a provitamínu A.
Poznáme papriku:
- zeleninovú
- koreninovú
Poloha a pôda: Vyžaduje si výhrevné, piesočnatohlinité a humusové pôdy s dostatočnou zásobou živín a chránené polohy. V tieni sa jej nedarí, nikdy ju nepestujeme po rajčiakoch, naopak dobre sa jej darí po dobre hnojených hlúbovinách. Koreninové kultivary (feferónky) sú veľmi náročné na teplo.
Sejba: Na skoré vysádzanie sejeme papriku v druhej polovici februára až marca do debničiek alebo misiek, pri teplote 18-25°C. Vzídené rastlinky presádzame vždy po dvoch do črepníkov, prípadne priamo do voľnej pôdy v parenisku. Pred sadením rastliny otužujeme častejším vetraním. V teplejších oblastiach vysádzame papriky na záhony v druhej polovici mája po dvoch rastlinkách do sponu 50x50 cm. V chladnejšom podnebí ju možno pestovať len v pareniskách a vo fóliových krytoch.
Ošetrovanie: Je vhodné ich zavlažovať polievaním, prípadne postrekovaním. Počas vegetácie rastliny prihnojujeme. Dôležité je organické hnojivo s bohatým obsahom živín, rovnako ako zásobovanie vodou bez extrémnych výkyvov, aby nezačali opadávať kvety či plody. Pred vysádzaním pohnojíme 1 m2 asi 40 g viaczložkovím hnojivom a začiatkom júna ešte 20 g dávkou sírau vápenato-amonneho na 1 m2. Podľa potreby rastlinky vedieme na tyčkách.
Zber: Paprika má dlhé vegetačné obdobie (150-200 dní). Zelené plody prvykrát zberáme vo fóliových krytoch už v polovici júla. Plody v úplnej botanickej zrelosti (červené, žlté a zelené) zberáme postupne do konca augusta až v septembri. Z foliovníkov zberáme posledné plody ešte v októbri aj neskôr. Koreninové papriky zberáme na jeseň, pričom červené plody nechávame zavesené na šnúrke v teplej miestnosti usušiť a zelené konzervujeme.
Choroby: slnečný úpal zeleniny, vädnutie papriky, suchá škvrnitosť plodov
Škodcovia: strapka západna, vošky, roztočec chmeľový, molica skleníková na paprike
Zdroje:
Praktické záhradníctvo, A.Horynová a kolektív
Záhradkárska encyklopédia, Čestmír Bohm a kolektív
Zelenina, Siegfried Stein
Internet