Na zalievanie používame vodu z vodovodu, z roztopeného snehu, dažďovú a pramenitú vodu alebo vodu zo studní. Na zalievanie izbových rastlín je najvhodnejšia dažďová voda alebo voda z roztopeného snehu. Mäkká voda z vodovodu, zo snehu a dažďová voda neobsahuje škodlivé soli a má slabo kyslú až neutrálnu reakciu. Tvrdá voda z vodovodu, prameňa alebo zo studne má vysokú koncentráciu soli a môže komplikovať prijímanie železa, fosforu, mangánu, bóru a ďalších živín rastlinami z pôdy. Preto treba tvrdú vodu prevárať. Možno ju okysliť pridaním síranu železnatého (1-2 g do 1 litra vody) alebo machu rašelinníka v dávke 20 - 30 g do litra vody, ktorý v gázových vrecúškach ponárame do vody. Najpriaznivejšia je voda so slabo kyslou až neutrálnou reakciou (pH 5,5 - 6,5).
Vodu na zalievanie treba 3 až 5 hodín nechať odstáť v sklenenej nádobe, aby sa zohriala, obohatila o kyslík a stratila chlór. Urýchlenie okysličovania dosiahneme prelievaním vody tenkým prúdom z jednej nádoby do druhej.
Rastliny zalievame vodou, ktorá má izbovú teplotu, alebo je zohriata na teplotu 22 až 25°C. Ak je v izbe a na balkóne zima, voda má mať teplotu vyššiu ako 15°C. Ochladenie koreňov chladnou vodou brzdí prijímanie živín rastlinami z pôdy. Vhodné je vystavovať rastliny teplému jarnému dažďu.
Silne ohriate rastliny na slnku treba pred zalievaním preniesť do tieňa, aby sa schladili. Rastliny zalievame len vtedy, keď povrch zeminy je suchý (do hĺbky 20 - 30 mm zemina sa nelepí na prsty). Nadbytočná vlaha vytláča vzduch z pôdy a obmedzuje tak dýchanie koreňov rastlín. Zvlášť opatrne treba zalievať rastliny v jeseni a v zime pri nízkych teplotách, pretože pri zamokrení pôdy môžu odumrieť korienky, ožltnúť a opadať listy.
Pri každom zalievaní sa treba usilovať o rovnomerné prevlhčenie celej zeminy v črepníku, debničke alebo v miske. Voda má pomaly presakovať do podložky. Ak zemina veľmi vyschla, preteká voda po stenách nádoby do spodiny a zeminu nezvlhčuje. Potom treba použiť zavlažovanie podmokom. Črepníky, debničky a misky kladieme do vody a ponecháme ich tam dovtedy, až sa zvlhčí horná vrstva zeminy.
V lete musíme častejšie zalievať rastliny pestované na otvorených balkónoch, podokenných rámoch a na loggiach, zatiaľ čo v zime častejšie zalievame rastliny pestované v miestnostiach s ústredným kúrením, pretože voda sa zo substrátov rýchlejšie vyparuje. V jeseni a v zime zalievame spravidla predpoludním, zatiaľ čo v lete večer. Nezalievame rastliny umiestnené na priamom slnku, čím predídeme popáleninám a prudkým zmenám teploty. Po zaliatí periodicky prekypríme.