Je jednoročná rastlina. Čerstvý sa používa v jarnom a jesennom období, mrazený po celý rok. Obsahuje karotén, veľké množstvo vitamínov skupiny C, E, B1, B2, K, tiež veľa minerálov, ako jód, vápnik a železo. Pre obsah kyseliny šťaveľovej, ktorá znižuje vápnik v organizme sa má užívať s mierou. V prihrievaných špenátových jedlách sa môže zostatok dusičnanov premeniť na toxické dusitany, preto treba konzumovať len čerstvo pripravený špenát.
Poloha: Špenát sa najlepšie darí v chránených, teplejších a výslnných polohách s dostatočnou vzdušnou vlhkosťou.
Pôda: Vyžaduje si humusové zásadité pôdy s dostatočnou zásobou živín, najmä dusíka. Pokiaľ nie sú silné holomrazy, dobre prezimuje aj v chladných polohách. Pre krátke vegetačné obdobie je špenát vhodnou predplodinou i následnou plodinou pre väčšinu zelenín.
Sejba: V praxi rozlišujeme 3 hlavné typy sejby:
- skoro na jar, v polovici marca→ zber v máji
- polovica augusta- polovica septembra→zber už koncom septembra
- na prezimovanie sejeme v septembri→ zber v apríli
Špenát vysiaty v letných mesiacoch vybehne do kvetu, preto v letnom období je dobrou náhradou za špenát štvorbôčik siaty.
Semená sejeme do riadkov vzdialených 25 cm, na jar redšie, na jeseň na prezimovanie hustejšie.
Ošetrovanie: Počas vegetácie je dobré pôdu zavlažovať a krátko po vzídení rastlín pri 1. plečkovaní aj prihnojovať (liadkom amónnym s vápencom 22g/m2). Dôležité je udržiavanie porastu v nezaburinenom stave.
Zber: Špenát zberáme za sucha, asi 5 týždňov po sejbe (rastliny vytvoria 5-6 listov). Dajú sa zberať jednotlivé listy, alebo postupne vyrezávať najvyspelejšie rastliny aj s krátkou časťou korienkov.
Škodcovia: kvetárka repová→ ochranné siete
vošky→ postrekujeme
Choroby: Aby porast nenapadla pleseň špenátová, pestujeme rezistentné kultivary.
Zdroje:
Praktické záhradníctvo, A.Horynová a kolektív
Záhradkárska encyklopédia, Čestmír Bohm a kolektív
Zelenina, Siegfried Stein
Internet